O budúcnosti nás a našich rodičov

Autor: Milena Janovicová | 17.2.2015 o 14:04 | Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1208x

Postarať sa o rodiča, je naša základná  povinnosť. Nielen preto, že je to v Zákone o rodine, ale aj preto, že sme ľudia. Ak to nezvládneme my, dávame zlý príklad svojim deťom. Tiež nás odkopnú ako nepotrebnú vec. Aké podmienky vytvára tento štát pre to, aby sme sa mohli postarať o svojich rodičov? Žalostné.

Poznám prípady, keď rodičia po postihnutí cievnou mozgovou príhodou  a po preliečení na neurológii, sú poslaní z nemocnice domov, ležiaci, plienkovaní, akože v „stabilizovanom stave“. Následne na to musia ich deti riešiť situáciu, čo ďalej. Vyvstáva  problém ekonomický, ako odísť z práce a prísť o príjem alebo neodísť, ale zaplatiť si opatrovateľku,  ale aj morálny. Je to predsa môj  rodič, je to moja ľudská povinnosť  postarať sa. Alebo proste senior z dôvodu veku- po osemdesiatke , niektorý aj skôr- už potrebuje pomoc rodiny. Nemusí to byť taký stupeň demencie, že nepoznáva príbuzných, ale stačí, že zabúda. A žijeme všetci na plynovom varení i kúrení. Poznám v svojom okolí ľudí, ktorí  odišli z práce, aby sa mohli postarať o svojich starých a ťažko postihnutých  rodičov aj ľudí, ktorí zostali pracovať a za ten čas si platili opatrovateľku.  Prečo ?  Lebo sú to slušní ľudia a majú vysoký morálny kredit. Rodina je pre nich stále posvätná inštitúcia.

A čo na to naša legislatíva? Podľa zákona č. 447/2008 Z.z.  o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je výška peňažného príspevku na opatrovanie čistým výsmechom  pre ľudí, ktorí opatrujú ťažko postihnutých rodičov.

Dospelé pracujúce deti  odchádzajú zo zamestnania a môžu požiadať o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.  V prípade uznania ťažkého zdravotného postihnutia posudkovým lekárom úradu, im podľa zákona č. 447/2008 Z.z.  môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.A začne byrokratická tortúra : žiadosť, podpísaná aj rodičom, že súhlasí s opatrovateľom, anamnéza, ktorú vypisuje všeobecný lekár, odborné nálezy,  nie staršie ako 6 mesiacov, vyhlásenie o majetku, rozhodnutie o dôchodku, dokladované príjmy žiadateľa o peňažný príspevok na opatrovanie, doklad príbuzenských pomerov...

Pri posudzovaní  sa vek seniora   neberie do úvahy, je úplne irelevantný. Čo je tiež otázne. Tak 80- 90 ročný senior, ktorý nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50%, nemusí byť fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nevadí, že má  aj desať diagnóz, ktoré sa  ale, žiaľ, nespočítavajú. Nedostanete nič, len rozhodnutie, že nemá požadovanú mieru funkčnej poruchy 50%. Do úvahy sa berie len postihnutie s mierou funkčnej poruchy nad 50%.Ale to nestačí. Podmienkou priznania peňažného príspevku na opatrovanie je zaradenie seniora  do skupiny V. alebo VI., podľa prílohy č. 3 k zákonu  č. 448/2008 Z.z.o sociálnych službách, v bodovom ohodnotení je to od 0 do 44 bodov. To znamená, že vo väčšine úkonov sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a na dohľad nad činnosťou a správaním. Tento peňažný príspevok je v súčasnom období veľmi nízky  -111,32 % sumy životného minima, t.j. 220,52 eur, čo ako príjem pre fyzickú osobu, ktorá nepracuje, nie je ani vo výške minimálnej mzdy. Takúto výšku ale nedostane každý! Peňažný príspevok na opatrovanie je  totiž viazaný na výšku dôchodku opatrovaného. To znamená, že ak má senior dôchodok vyšší ako 1,4 násobok životného minima, suma vyššia ako 1,4 násobok životného minima sa z tých 220,52 eur odpočítava. /198,09 je sumou životného minima- poznámka/. Dochádza k paradoxu, že pri valorizácii dôchodkov sa znižuje peňažný príspevok na opatrovanie, čo  poberatelia peňažných príspevkov na opatrovanie pocítili už tento mesiac. V situácii, ak sa stará dôchodca o dôchodcu, je výška peňažného príspevku na opatrovanie paušálna: 46,38 % sumy životného minima  t.j.91,88 eur.

Čo  ešte k tomuto dodať? Absurditou je vôbec spájať výšku peňažného príspevku na opatrovanie s výškou dôchodku opatrovaného. Veď starobné dôchodky našich rodičov slúžia  len tak tak  na pokrytie ich potrieb!

Viem, poviete, každý len nastavuje dlaň a pýta peniaze. Prichádzam s nápadom, že peniaze na opatrovanie by sa mohli hľadať a nájsť priamo v systéme sociálnej pomoci,  len treba chcieť, dnes sa tomu hovorí   „mať politickú vôľu.“ Stačí sa bližšie pozrieť na iné peňažné príspevky, ktoré zákon umožňuje vyplácať. Tak napr.  peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo  garáže, ktorý je v súčasnosti len jablkom sváru medzi ľuďmi. Zákon umožňuje vyplácať jednej osobe / okrem iných peňažných príspevkov, ktoré jej idú mesačne/ úhrn poskytnutých peňažných príspevkov v období 7 rokov na úpravu bytu alebo na úpravu rodinného domu  6 638,79 eur, a úhrn poskytnutých peňažných príspevkov v období 7 rokov na úpravu garáže  1 659,70 eur.  Ďalší peňažný príspevok  na kúpu osobného motorového vozidla. Tu zákon umožňuje vyplatiť jednej osobe   6 638,79 eur a po siedmich rokoch tiež 6 638,79 eur... atď.

Stačilo by prehodnotiť podmienky priznania a výšku peňažných príspevkov. Upraviť podmienky priznania týchto konkrétnych  finančných  prostriedkov napríklad  len pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na invalidný vozík. Realita je totiž taká, že na jednej strane štát rozhadzuje finančné prostriedky a správa sa ako bohatý mecenáš  a na druhej strane priorita, starostlivosť o našich blízkych, je vecou druhoradou, na peňažné príspevky na opatrovanie sa žiaľ nedostáva. Keby došlo k zmene, zvýšila by sa  zamestnanosť, naše opatrovateľky by nemuseli odchádzať do Rakúska, postarali by sa aj o našich seniorov. Bolo by  tak aj na dôstojné ohodnotenie práce našich  opatrovateliek, len musí byť tá vôľa. Chcelo by to ľudí, ktorým skutočne leží na srdci údel našich dôchodcov. Každý chce predsa dožiť starobu milovaný v kruhu najbližšej rodiny. Tešiť  sa  s detí i vnúčat.

Realita je taká, že bohatých sa tento problém nedotýka.  Tí si strčia svojich rodičov do domovov pre seniorov, kde im budú doplácať za pobyt, veď majú z čoho  alebo im zaplatia súkromné opatrovateľky,  ale čo s nami -  s väčšinou? Koho tá už len zaujíma?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?