Dnes o platoch a ich stropoch alebo prečo tu všetko krachuje.

Autor: Milena Janovicová | 4.3.2015 o 8:07 | (upravené 4.3.2015 o 11:54) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  2008x

Tí, ktorí zakazujú zverejňovať platy v organizáciách či firmách, vedia prečo. Pri poznaní tých priepastných rozdielov medzi platmi zamestnancov a vrcholového manažmentu by vzniklo  také napätie a také dusno na pracovisku, že by sa tam nedalo nie pracovať, ale ani dýchať.

Po 89. roku, keď u nás nastúpil kapitalizmus a súkromný sektor, základnou myšlienkou bolo: nie rovnostárstvo v ohodnotení, ale každý podľa schopností, šikovnosti, nápadu. Ak si  šikovný podnikateľ a vieš v tom chodiť, a ak vieš ísť do rizika,  hráš sa s peniazmi, ak si nešikovný, bojazlivý, neznášaš riziko, máš smolu.

Keď začneš podnikať, zamestnáš ľudí.  Zadĺžiš sa.  Ty  si v nebezpečenstve, že môžeš o všetko prísť. Ľudia to chápu a sú ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu. Problém nastane, keď zarobíš prvý milión. Poplatíš dlhy. A čo s platmi? Primerane rozdelíš medzi pracovníkov? Alebo začneš uvažovať spôsobom : veď ja som riskoval, ja som sa nabehal, nemal som pokojnej noci a dňa a oni mali všetko na podnose. Ja si proste ten milión zaslúžim. Im trochu pridám, ale len trochu, aby sa nepovedalo.

A vtedy začína problém. Takéto uvažovanie ja a tí druhí privádza firmy do krachu. Prosperovať môžu len firmy, ktoré si vedia ohodnotiť zamestnancov. Ktorí ich berú ako seberovných. Ľudí netreba podceňovať. Aj keď sa o platoch nehovorí nahlas, ale šušká sa určite. Vie sa, že najpriepastnejšie rozdiely sú v platoch  robotníkov a platoch vrcholového manažmentu v akciových spoločnostiach. Robotník = minimálna mzda, generálny riaditeľ= x násobok minimálnej mzdy. Šušká sa o veľkých násobkoch. Ak sme si mysleli, že vykorisťovanie človeka človekom je zastaralý  pojem, platný pre 19. storočie, a máme ho tu ako vyšité!

Štátna správa, verejná správa, samospráva, to je osobitná kapitola. Tu sa uzákonili presné tarifné platy pre zamestnancov. Štátna správa má iné zatriedenie aj verejná správa má iné zatriedenie. Presne podľa zákona. Započítavajú sa kvalifikačné predpoklady, prax v odbore, čiže tarifný plat, potom   osobný príplatok, výsledkom je funkčný plat.

Vrcholové manažmenty sa však vymykajú týmto pravidlám. Osobné príplatky, príplatky za riadenie , odmeny, môžu výšku ich príjmov x- násobne zvýšiť v porovnaní s platmi zamestnancov.

Aj tak nechápem,  ako je možné, že riaditeľ štátnej zdravotnej poisťovne mohol mať  ročný príjem okolo 118 000 eur! vraj vyšší ako premiér!  Čo si zmýlil súkromnú sféru so štátnou, alebo si zo štátnej firmy urobil súkromný podnik? A to predpokladám, že je tam top manažment, čiže nielen on si tak prilepšil.

Nečudujem sa, že v nemocniciach nie sú financie na nič. Veď len  príjem šéfstva by stačil  na jej bezpečný chod. Otázkou je, čo ten top manažment robil, za čo bral plat, keď je nemocnica v zúboženom stave? Je jasné, že na platy lekárov, sestier, na starostlivosť o pacientov sa pri vysokých príjmoch vrcholových šéfov tak nemôže zvýšiť. Asi je čas riešiť  strop príjmov vrcholových manažmentov v štátnych  organizáciách, v organizáciách verejnej správy a samosprávy. Keď je  jasne určený  minimálny príjem, tak nech je jasne určený aj  strop! A maximálny príjem   prispôsobiť minimálnemu príjmu v organizácii. Aby  mohol mať  šéf len  dvojnásobok minimálnej  mzdy v organizácii. A hneď by bolo po mzdovej mizérii. Súkromnú sféru neriešim. Tam by  to mali vyriešiť odbory a zamestnanci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?