Čo robiť v hraničnej situácii alebo kedy sa prejavuje stádový reflex.

Autor: Milena Janovicová | 17.3.2015 o 12:42 | (upravené 17.3.2015 o 16:29) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1516x

Nepoznám recept na správanie sa v hraničnej situácii. Platí tu skôr  iracionalita a nepredvídateľnosť krokov? Príkladom je aj môj zážitok.

Študovala som  na univerzite. Vracala  som sa na internát zo školy, bolo poobede, okolo piatej. Bola som unavená a nevedela som sa dočkať, kedy  pôjdem do sprchy, vyložím si nohy a vypijem šálku čaju.

Na začiatku ulice, na ktorej stál internát, sa zastavovali ľudia, bolo ich tam už hodne. Ulica ľudoprázdna, každý sa bál ísť ďalej. Pýtala som sa, čo sa deje. Vraj nejaký muž s nožom v ruke ohrozoval okoloidúcich pred našim internátom. Nechcelo sa mi čakať, rozmýšľala som nad plánom, ako toho psychopata obísť a vojsť tichučko, nebadane do internátu. Tak som šla ostražito po druhej strane, útočník bol práve oproti - na rohu internátu. Taký istý nápad mali aj tri dievčatá, idúce  predo mnou.

 Keď sme už prechádzali k dverám internátu, šialenec si nás všimol  a začal s nožom za nami bežať. Oni s krikom vbehli do dverí a ja inštinktívne, za nimi. Prebehli sme okolo strážnej služby,  kde sedela stará dobrá teta a šprintom po rovnej chodbe. Počuli sme ako tresol do dverí, rozbil sklo, zarinčalo, bežal za nami.

Mali sme dve možnosti, buď bežať hore schodmi, tam by sme sa rozdelili  a ohrozili seba aj ostatných alebo bežať ďalej po chodbe a  vbehnúť do  poodchýlených dverí na jej  konci. Tie dvere boli od mužských záchodov. Dvere sa nedali zamknúť. Práve z nich vychádzal neznámy študent,  zapínajúc si nohavice. Vykríkli sme, že nás niekto naháňa a spolu sme sa natískali do úzkej kabínky mužského WC- nohy nám trčali, aj hore bol otvor. Dievčatá sa triasli a jojkali. Ja som zmeravela a vyčkávala, čo bude. Absurdnejšiu situáciu si už ani nemožno predstaviť! Keby ten chlapec nevyšiel a nezastavil útočníka, tak nás tam ten blázon s nožom poreže ako jahňatá na veľkonočný stôl. Ten chlapec  ho spacifikoval a držal dovtedy, dokedy neprišla  polícia.

Prišiel nám potom povedať, že je po všetkom. Ďakovala som mu za záchranu.

Šla som na izbu a keď som dievčatám rozprávala, ako som sa tlačila v kabínke na mužskom WC s tromi dievčatami, smiala som sa,  až mi slzy mi tiekli,   a nevedela som prestať.

Náš záchranca ma prišiel skontrolovať a povedal, že dievčatá stále plačú a nemôžu sa  utíšiť.

Uvedomila som si, že sa v danej situácii  u mňa prejavil stádový reflex, taká podvedomá istota, že keď nás je viac, tak sa nám nemôže nič zlé stať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?