Začali sa maturity.

Autor: Milena Janovicová | 18.3.2015 o 6:56 | (upravené 24.3.2015 o 12:25) Karma článku: 6,27 | Prečítané:  796x

Nedá mi nespomenúť si na slovenčinárku - dámu s veľkým srdcom a na maturity na Gymnáziu v Banskej Štiavnici v roku 1976.

 Najsilnejšia je spomienka na  pani profesorku Buzalkovú. Volali sme ju babka Buzalka. Mala  asi 70 rokov. Nevysoká, tenučká, blúzka s golierikom pod krkom. Podobná  slečne Marplovej z Agathy Christie.  Zásadne nám hovorila štyavnicky – tvrdo : „kamaráty moji.“ Prísna ako remeň. Požadovačná.

Od 1. septembra mala na nás nároky, zadala nám domácu úlohu, naučiť sa báseň. Báseň skúšala tak, že všetci nastúpili pred tabuľu a recitovali. Kto nevedel text, nepomohlo mu otvárať ústa len tak, sadol do lavice a bola 5. Mala som pri nej najhoršie známky za svojho života. Vzdorovala som. Ja sa bifliť nebudem! Ale prešlo ma to po troch štvorkách. Pre jej zlé známky bola naša trieda hodnotená ako najhoršia na škole. Mrzelo ju to, rozmýšľala, ako nám to odčiniť. Nabádala, aby sme jej známky nedávali do priemeru. Okrem prečítania celej povinnej literatúry chcela, aby sme vedeli, čo si o našej poézii myslia literárni kritici, a tak dodnes viem, že „Horovova poézia má v Panta rei ľudsky veľmi šľachetnú funkciu...“ Milovala Sládkoviča. Márii Píšlovej sme boli dať na hrob kvety. Učebnicu slovenčiny vedela odpredu aj odzadu. Nedalo sa vymýšľať a obkecávať, ale jasne definovať a zaujímali ju fakty.

Dnes sú hlasy proti učeniu sa detí spamäti. Nič nie je lepšie na cibrenie pamäte ako učiť sa básne. Akú logiku, koľko asociácií  musí človek použiť, aby si zapamätal napr. Rúfusovu báseň „Večer na Ďumbieri“. Na prvý pohľad nenaučiteľná.  Bifliť bez rozmyslu sa nedalo. Museli sme chápať a rozumieť, čo sa učíme. Nádherné metafory obohatili naše videnie i vnímanie.

Celý rok nás preháňala. Neoblomne skúšala každú hodinu. Dopredu do lavice posadila dvoch- štyroch  a zadala otázky.

Dala nám prečítať knihy o vojne a v knižnici sme si urobili besedu. Dbala na čítanie s porozumením. Robili sme sami literárne pásma s vážnou hudbou a spevom  ako pozadím pre recitáciu.  A ona pozvala nás, celú triedu, domov, na návštevu.  Sedeli sme v malej obývačke aj po kobercoch, všade,  kde sa dalo  a rozprávali sa.

Pripravila nás excelentne na maturity. Podľa Suvorovovho hesla : ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Na maturitách sedela oproti a komicky nám našepkávala. Ale nebolo treba, boli sme naučení.  Maturity boli  minimálnym stresom, skôr zážitkom.

Česť jej pamiatke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?