Štát ako Leviathan alebo pomôž si človeče sám...

Autor: Milena Janovicová | 4.2.2015 o 14:55 | (upravené 4.2.2015 o 22:04) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  289x

Že  sa štát  správa ako obluda, moloch, odcudzený nepriateľ, vás napadne  vtedy, keď po mnohých odpracovaných rokoch a poctivých platbách do zdravotného a sociálneho poistenia začnete mať po päťdesiatke vážne zdravotné problémy

Nemusíte celý život ani piť ani fajčiť, ani sa nehýbať alebo hýbať príliš. Proste stačí dosiahnuť  určitý vek a príroda nás ženy obdarí klimaktériom, čiže prechodom a čítala som, že už aj mužov...Zrazu len váš organizmus  prechádza do nejakej inej fyzickej reality, proste začína štrajkovať. A stačí sa raz pošmyknúť na zľadovatelej ploche v súčasnom období bežne neposypaného chodníka, zlomiť si hociktorú končatinu a už sa to s vami vezie. Žena, ktorá ešte v  päťdesiatke skákala na švihadle a cvičila, nemôže urobiť najjednoduchší drep, chodiť dolu schodmi, nakoľko koleno je neisté, otáčať trupom, lebo ju sekne v krížoch, proste ocitne sa pred diagnózou „primárna artróza kolenného kĺbu“, a už priamo, bez varovania -  III. stupeň ! Odchádza chrupavka. Na invaliditu nemá, to by musela mať odoperované obe kolená. Ako žiť ďalej? alebo ako pracovať ďalej ? Do dôchodku ešte 5 rokov...Riešením je vraj totálna endoprotéza. Umelý kĺb...

 Od januára je na Slovensku  možná aj iná cesta. Dočítala som sa, že  je  možné aj na Slovensku podstúpiť liečbu kĺbov kmeňovými bunkami. Netreba žiadne kladivá a kliešte, stačí  odsať tuk z brucha, izolovať bunky a následne aplikovať do poškodeného miesta. Výrazné zlepšenie pociťujú pacienti od dvoch týždňov po aplikácii. Celkový stav poškodenej chrupavky sa zlepšuje spravidla po dvoch mesiacoch. Fantastické!  Konečne svetlo nádeje! Nie barly alebo invalidný vozík, ale znova normálny pohyb – to znamená, znova práca a uplatnenie sa pre tento štát, pre túto spoločnosť. Svetlo nádeje ale zhasne v okamihu, keď sa dozviete cenu operácie, ktorú si hradí pacient sám: 1400 eur! A vtedy začnete pochybovať o tomto štáte a jeho fungovaní. Tak celý život chodíte do práce, riadne si platíte všetky odvody a teraz, keď ste v probléme, si máte sám platiť operačný zákrok a liečbu???? A kde sú moje peniaze?! To som si ich  mohla odkladať na účet! A zaplatila by som si sto takých operácií. Takže princíp solidarity platí pre „každého“, hlavne pre tých, kto nikdy nepracoval, ale neplatí pre toho, kto pracoval, ale žiaľ starne.

Aké sú riešenia danej situácie?

1. Apelovať na poisťovne, nech preplácajú zdravotné  úkony, ktoré platiteľ poistenia reálne potrebuje? To by museli zmeniť cenník, nemohli by nakupovať predražené prístroje, znížili by sa im zisky, nedajboh platy a určite sú všetci naivne presvedčení, že im takéto postihnutie ani nikdy nebude hroziť.I keď práve im, úradníkom, pre sedavé zamestnanie,  to hrozí najviac... no, neviem...

2. Poprosiť pána prezidenta, keď rozdáva svoj príjem, nech pošle a rozdelí sa ? Čiže stať sa žobráčkou, ktorá prosí o milodar? A kde je ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti ?

3.Napadlo ma, keď už som odkázaná len na seba, že by som požiadala ministerstvo zdravotníctva, nech mi pošle manuál, pomôcku, ako si poškodenú chrupavku napraviť. Veď keď sama, tak sama! Možno by som sa mala rekvalifikovať a nejakým kurzom získať schopnosť nalepiť bunky na zničenú časť?

Asi sa fakt prihlásim na ten rekvalifikačný kurz, (keby som sa tak nebála ihly...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

K útoku sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.

SVET

Zomierali najmä mladí a deti. Manchester sa zomkol

Na koncerte Ariany Grandovej bolo až 21-tisíc ľudí.

PRIMÁR

Urológ: Užitie tabletky nerobí erekciu

O sexuálnom živote muža po päťdesiatke hovorí JOZEF DÚBRAVICKÝ.


Už ste čítali?